Béčkari

Mno, odvazne sme ten augustovy zlet nazvali "picnic" aj ked to nakoniec dopadlo inac...

Hodme to na to, ze to hnusne novembrove pocasie muselo odradit kazdeho. 
Ked som tam tak s rodinou pod pamatnikom tak opustene kruzila, veru ma i napadlo, ze som si musela pomylit uplne vsetko. Nastastie sa potom vynorila Janka Munki s medvedmi, za chvilu zlava Gabika...to uz zacina byt kolektiv.

Bola celkom bezostysna kosa, na nejake picnikovanie ani pomyslenie, a tak, ked zacali zvonit telefony s nerozhodnymi, dali sme ako zachytny bod suchu a teplu restauraciu (s detskym kutikom ;-)) Olivo na namesti.

V ramci presunu nas u pamatnika cakal bonus v podobe priprav oslav SNP a precitenym "Najkrajsi kut, v sirom svete, je moja rodna zéééém" s plnou filharmonickou paradou :-DDD.
 
No a nez sme sa usadili, prisla este Lucia a Ivka s ratolestami. Ado bol s nami telepaticky ;-)

Takze statistika: stretlo sa nas 5 a pol kusa B-ckarov, postupne 5 kusov potomstva a 2 kusy doprovodu.

Deti nerusene objavovali hracky, B-ckarky nerusene kecali a doprovod takmer nerusene obdivoval aj zdielal krasy brazilskych nahotiniek, ktore akoby tam pozvali len pre nas. ;-))

Myslienkami sme zabludili hadam ku kazdemu, kto neprisiel a vecer sa zdal na vsetk o nakoniec az prikratky.

Dievcata, rada som vas vsetky videla a dufam, ze zas niekedy nabuduce: :-)